Eurovea naša každodenná

Včera sme sa boli konečne po viacerých dňoch odolávania a reklamy pozrieť do novej nákupnej štvrtí (možno obchodnej) Eurovea v Bratislave. Úprimne povedané bol som hlavne zvedavý na to, ako sa podarilo vlastníkom a staviteľom konečne sprístupniť ľavé nábrežie Dunaja (aspoň sčasti) a vytvoriť z neho oázu zelene a možno aj nové korzo.


Reklamné články a ostatné informácie mi celkom obalili hlavu a tak som sa plný očakávania ocitol s manželkou a dcérou na Pribinovej ulici. Predomnou akýsi farebný "víťazný oblúk" všade nápisy Eurovea a ešte čosi v zemiakovom jazyku tak idem ta.


Ani nie za 3-4minútky rezkej chôdze som prišiel až ku Skladu č. ?, ktorý mali zbúrať, ale napokon si to rozmysleli, že tam bude galéria. Nabil som si nos. Zamknuté. No jasné, že je zamknuté veď je nedeľa poobede. Kto by už sem chodil.....


A kam ďalej? Asi k Dunaju. Po zhnitých schodíkoch sme prekonali posledné metre čudného pochodu a konečne som to zazrel. Eurovea. A prečo je v ceste plot? No predsa preto, aby tam
nikto nemohol prísť. Promenáda sa začína až za plotom ! No nič aspoň viem kde začína.


Skúsime to z opačnej strany od Novej budovy SND. Bomba, funguje to ! Na poznámku mojej polovičky, že asi tu budú aj picie fontánky, lebo je jej aj dcére dosť teplo som len nemo súhlasil. Všade mačacia dlažba, sem tam nejaké lavičky a neuveriteľný hluk. Žeby tá veľmi ekologická klimatizácia? (aký paradox) Asi po desiatich minútach ohlušujúceho rachotu všetko stíchlo a my sme konečne začali vnímať, kde sme.


Celkom milé prostredie, aspoň sa mi tak videlo. Veľký priestor, veľa ľudí, ale zas nie toľko, aby sme do seba narážali, alebo aby sa nám dcérka v dave ľahko stratila. No fajn.

Prvý pocit so súsošia (apropo's ako sa definuje súsošie?) leva a generála Štefánika je výborný. Nič nehovoriaceho leva dali tak vysoko ako to len išlo (mohli ho už rovno osadiť na Tower 115, to by bolo akurát) a Štefánik síce v montérkach, ale zato v nadživotnej priam majestátnej veľkosti hľadí na Dunaj.
Manželka sa len zmohla na otázočku, prečo je lev otočený na východ. No predsa ... k tamtomu dubisku.... odvetil som okamžite a pohli sme sa ďalej okolo vyschnutej fontány potokov, že snáď niekde pri podvyživených detských preliezkach budú fontánky s pitnou vodou. Neboli. Nikde. No nič dajme si niečo v kaviarni. Kola alebo Vinea, či minerálka všetko do 2€. Veď sme vo veľkomeste s promenádou.

A ešte k promenáde. Čakali sme, že okrem pekného prostredia bude aj kde zaparkovať bicykel. Viacerí čakali. Stojan na bicykle nikde. Čakal som, že ak investorovi záleží na príjemnom prostredí a predaji v obchodnej štvrti bude sa priebežne starať aj o čistotu. Nestará sa. Plné smetiaky a popolníky lemujú časti promenády. Čakal som, že keď už tá klimatizácia víta rachotom návštevníkov Eurovey, bude vo vnútri príjemne chladno. Nebolo. Vonku 24 a vnútri do 30 stupňov. Čo bude v lete? No nič budeme chodiť inde. Každý deň.

Prečo to (ne)funguje ?

Lebo ide o vyše 100 miliárd korún ročne a je to také ľahké.

Po viacerých skúsenostiach z prvej ruky som si znova pospomínal na to, aké boli zmluvné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami pred rokom 1998. Vtedy ešte „fungovalo“ slovenské zdravotníctvo takpovediac štandardne.

Okrem niektorých zaujímavých aktivít (podpora volebnej kampane, úložky odvodov pre príchodom do zdravotnej poisťovne na termínovaných vkladoch v bankách a viacerých ďalších), jestvovali aj zmluvné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a zariadeniami zdravotníckej starostlivosti, ktoré fungovali podľa vtedy platných zákonov a vnikala tak normálna skupina „podnikateľov“ v zdravotníctve. Jedni využívali „znalosť“ prostredia vo svoj prospech a druhí sa ešte len učili vykazovať body do poisťovní. Nakoniec (pred reformou) boli všetci prinútení akceptovať prospektívne rozpočty.

Dnes, po reforme, je stav veci iný. Vzťahy založené na „znalosti“ prostredia nahradili zmluvy, založené na vzájomnom majetkovom a častokrát aj personálnom prepojení. Obrana súčasných súkromných zdravotných poistení voči novele zákona 581/2004 je v ich sústredenom tlaku na štát, dožadujúc sa odškodnenia za zmarené zisky a investície.

Sledujem niekoľko týždňov vývoj tejto kauzy. Neviem sa však zbaviť pocitu, že napriek existencii relatívne silného nástroja (a určite nie je jediný) Zákona o ochrane hospodárskej súťaže a existencii Protimonopolného úradu, sa štát správa ako Dunčo na dôchodku.

Ako sa veci majú ? Istí podnikatelia, a je jedno, či patria do tej alebo inej skupiny, vlastnia okrem poisťovne aj isté zdravotnícke zariadenia (od nemocníc, polikliník cez tzv. spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky až po lekárne).

Vzájomným majetkovým prepojením, vytvárajú deformované prostredie, v ktorom sa ostatným len ťažko konkuruje. Vidno to aj na zmluvných cenách. Dva subjekty porovnateľnej veľkosti majú veľmi odlišné zmluvné podmienky. Podľa toho či sú v záujmovom kruhu alebo nie.

Napriek tomu, že Zák. 580/2004 Z.z. v aktuálnom znení v §2 ods. 2 hovorí, že „Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. 2a)“, podľa môjho názoru činnosť zdravotných poisťovní podlieha zákonu č. 136/2001 Z.z. O ochrane hospodárskej súťaže.

Ten vo svojej časti „FORMY NEDOVOLENÉHO OBMEDZOVANIA SÚŤAŽE A KONCENTRÁCIA“ hovorí v §9 ods. 1:

„Koncentrácia na účely tohto zákona je proces ekonomického spájania podnikateľov, ktorým je:

• zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov, alebo
• získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov

pričom časť podniku je podľa odseku 1 písm. b) na účely tohto zákona organizačná zložka podniku alebo aktíva, na ktorých základe možno dosahovať obrat.

A nakoniec - podľa ods. 4 sa popisuje termín „kontrola“ (ak to ešte niekomu nedošlo) - je možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, najmä prostredníctvom:

• vlastníckych práv alebo iných práv k podniku alebo k jeho časti,
• práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa

Dá sa teda povedať, že koncentrácia aktivít jednotlivých podnikateľských skupín ale aj štátu (nariadeniami o povinne zmluvných zariadeniach) škodí prostrediu zdravotného poistenia a poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Jednotlivé subjekty nemusia mať a nemajú rovnaké podmienky a dúfať, že sa dočkáme dobre fungujúceho systému, môže len celoživotný optimista.

Prečo to teda funguje ? Lebo ide o vyše 100 miliárd korún ročne a je to také ľahké.

Zdravotné poisťovne bez zisku. Máme to za sebou?

Poslanci odhlasovali zmenu Zákona o zdravotných poisťovniach. Chceli vyriešiť problém s nedostatkom peňazí v zdravotníctve (presnejšie vo verejnom zdravotnom poistnom systéme).
[13.12.2007, Ivan Medžo]

Máme to za sebou Kompetentné osoby v slovenskom parlamente odhlasovali zmenu Zákona o zdravotných poisťovniach (581/2004 Z.z.). Vyriešili problém s nedostatkom peňazí v zdravotníctve (presnejšie vo verejnom zdravotnom poistnom systéme). Priznávajú síce, že nejde o balík peňazí, ktorý by vyriešil všetky finančné problémy, ale upozorňujú, že to bol len prvý krok.

Výsledkom činnosti poslaneckého zboru je okrem iného aj zákaz použitia prípadného pozitívneho hospodárskeho výsledku aj na výplatu zisku akcionárom spoločnosti. Tým akcionárom, ktorí investovali svoje prostriedky do spoločnosti, zveladili ju a právom očakávajú aj zhodnotenie svojej investície.

Zaujímavé riešenie, ktoré sa však napodiv vôbec netýka podstaty problému. Tou je zisk akciovej spoločnosti a jeho zmysel pre ňu.

Poslanci nerozhodli napríklad o povinnosti poisťovne vytvárať rezervy na poistné udalosti, (tak je to v komerčných poisťovniach) ale vec zúžili na čisto politický cieľ. Neponúkli riešenie v podobe uchovania zdrojov na povinnosti poisťovne v budúcnosti, iba určili, že akcionári budú ukrátení o ich ústavou chránené právo - právo na zisk z majetkového podielu akciovej spoločnosti.

O tom, že tento nezmysel bude mať zrejme viaceré vážne následky, asi netreba ani pochybovať. A o tom, že zdravotné poisťovne už nebudú dosahovať zisk, tak isto nie.

Zaujímalo by ma teda, ako si poradí parlament s výsledkom hospodárenia v ďalších rokoch, a nebude to zisk. A tiež s arbitrážnymi nárokmi akcionárov, ktoré majú podľa verejne publikovaných názorov právnikov, serióznu šancu na úspech. Bude potom stačiť zmeniť zákon o zdravotných poisťovniach a zaviazať akcionárov povinne dotovať hospodárenie zdravotnej poisťovne ? Nezmysel ? Ale kdeže. Podľa schválenej logiky iba ďalší logický krok.

Máme to skutočne za sebou?

PS: Prečo sa objavuje tento blog znova inde? Pôvodne bol zverejnený na portáli www.etrend.sk, 13.12.2007. Keďže redakcia neprejavila nezáujem o ďalšiu spoluprácu posunul som publikovanie inde. Autor.