Včera sme sa boli konečne po viacerých dňoch odolávania a reklamy pozrieť do novej nákupnej štvrtí (možno obchodnej) Eurovea v Bratislave. Úprimne povedané bol som hlavne zvedavý na to, ako sa podarilo vlastníkom a staviteľom konečne sprístupniť ľavé nábrežie Dunaja (aspoň sčasti) a vytvoriť z neho oázu zelene a možno aj nové korzo.
Reklamné články a ostatné informácie mi celkom obalili hlavu a tak som sa plný očakávania ocitol s manželkou a dcérou na Pribinovej ulici. Predomnou akýsi farebný "víťazný oblúk" všade nápisy Eurovea a ešte čosi v zemiakovom jazyku tak idem ta.
Ani nie za 3-4minútky rezkej chôdze som prišiel až ku Skladu č. ?, ktorý mali zbúrať, ale napokon si to rozmysleli, že tam bude galéria. Nabil som si nos. Zamknuté. No jasné, že je zamknuté veď je nedeľa poobede. Kto by už sem chodil.....
A kam ďalej? Asi k Dunaju. Po zhnitých schodíkoch sme prekonali posledné metre čudného pochodu a konečne som to zazrel. Eurovea. A prečo je v ceste plot? No predsa preto, aby tam
nikto nemohol prísť. Promenáda sa začína až za plotom ! No nič aspoň viem kde začína.
Skúsime to z opačnej strany od Novej budovy SND. Bomba, funguje to ! Na poznámku mojej polovičky, že asi tu budú aj picie fontánky, lebo je jej aj dcére dosť teplo som len nemo súhlasil. Všade mačacia dlažba, sem tam nejaké lavičky a neuveriteľný hluk. Žeby tá veľmi ekologická klimatizácia? (aký paradox) Asi po desiatich minútach ohlušujúceho rachotu všetko stíchlo a my sme konečne začali vnímať, kde sme.
Celkom milé prostredie, aspoň sa mi tak videlo. Veľký priestor, veľa ľudí, ale zas nie toľko, aby sme do seba narážali, alebo aby sa nám dcérka v dave ľahko stratila. No fajn.
Prvý pocit so súsošia (apropo's ako sa definuje súsošie?) leva a generála Štefánika je výborný. Nič nehovoriaceho leva dali tak vysoko ako to len išlo (mohli ho už rovno osadiť na Tower 115, to by bolo akurát) a Štefánik síce v montérkach, ale zato v nadživotnej priam majestátnej veľkosti hľadí na Dunaj.
Manželka sa len zmohla na otázočku, prečo je lev otočený na východ. No predsa ... k tamtomu dubisku.... odvetil som okamžite a pohli sme sa ďalej okolo vyschnutej fontány potokov, že snáď niekde pri podvyživených detských preliezkach budú fontánky s pitnou vodou. Neboli. Nikde. No nič dajme si niečo v kaviarni. Kola alebo Vinea, či minerálka všetko do 2€. Veď sme vo veľkomeste s promenádou.
A ešte k promenáde. Čakali sme, že okrem pekného prostredia bude aj kde zaparkovať bicykel. Viacerí čakali. Stojan na bicykle nikde. Čakal som, že ak investorovi záleží na príjemnom prostredí a predaji v obchodnej štvrti bude sa priebežne starať aj o čistotu. Nestará sa. Plné smetiaky a popolníky lemujú časti promenády. Čakal som, že keď už tá klimatizácia víta rachotom návštevníkov Eurovey, bude vo vnútri príjemne chladno. Nebolo. Vonku 24 a vnútri do 30 stupňov. Čo bude v lete? No nič budeme chodiť inde. Každý deň.
Reklamné články a ostatné informácie mi celkom obalili hlavu a tak som sa plný očakávania ocitol s manželkou a dcérou na Pribinovej ulici. Predomnou akýsi farebný "víťazný oblúk" všade nápisy Eurovea a ešte čosi v zemiakovom jazyku tak idem ta.
Ani nie za 3-4minútky rezkej chôdze som prišiel až ku Skladu č. ?, ktorý mali zbúrať, ale napokon si to rozmysleli, že tam bude galéria. Nabil som si nos. Zamknuté. No jasné, že je zamknuté veď je nedeľa poobede. Kto by už sem chodil.....
A kam ďalej? Asi k Dunaju. Po zhnitých schodíkoch sme prekonali posledné metre čudného pochodu a konečne som to zazrel. Eurovea. A prečo je v ceste plot? No predsa preto, aby tam
nikto nemohol prísť. Promenáda sa začína až za plotom ! No nič aspoň viem kde začína.
Skúsime to z opačnej strany od Novej budovy SND. Bomba, funguje to ! Na poznámku mojej polovičky, že asi tu budú aj picie fontánky, lebo je jej aj dcére dosť teplo som len nemo súhlasil. Všade mačacia dlažba, sem tam nejaké lavičky a neuveriteľný hluk. Žeby tá veľmi ekologická klimatizácia? (aký paradox) Asi po desiatich minútach ohlušujúceho rachotu všetko stíchlo a my sme konečne začali vnímať, kde sme.
Celkom milé prostredie, aspoň sa mi tak videlo. Veľký priestor, veľa ľudí, ale zas nie toľko, aby sme do seba narážali, alebo aby sa nám dcérka v dave ľahko stratila. No fajn.
Prvý pocit so súsošia (apropo's ako sa definuje súsošie?) leva a generála Štefánika je výborný. Nič nehovoriaceho leva dali tak vysoko ako to len išlo (mohli ho už rovno osadiť na Tower 115, to by bolo akurát) a Štefánik síce v montérkach, ale zato v nadživotnej priam majestátnej veľkosti hľadí na Dunaj.
Manželka sa len zmohla na otázočku, prečo je lev otočený na východ. No predsa ... k tamtomu dubisku.... odvetil som okamžite a pohli sme sa ďalej okolo vyschnutej fontány potokov, že snáď niekde pri podvyživených detských preliezkach budú fontánky s pitnou vodou. Neboli. Nikde. No nič dajme si niečo v kaviarni. Kola alebo Vinea, či minerálka všetko do 2€. Veď sme vo veľkomeste s promenádou.
A ešte k promenáde. Čakali sme, že okrem pekného prostredia bude aj kde zaparkovať bicykel. Viacerí čakali. Stojan na bicykle nikde. Čakal som, že ak investorovi záleží na príjemnom prostredí a predaji v obchodnej štvrti bude sa priebežne starať aj o čistotu. Nestará sa. Plné smetiaky a popolníky lemujú časti promenády. Čakal som, že keď už tá klimatizácia víta rachotom návštevníkov Eurovey, bude vo vnútri príjemne chladno. Nebolo. Vonku 24 a vnútri do 30 stupňov. Čo bude v lete? No nič budeme chodiť inde. Každý deň.
