Lebo ide o vyše 100 miliárd korún ročne a je to také ľahké.
Po viacerých skúsenostiach z prvej ruky som si znova pospomínal na to, aké boli zmluvné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami pred rokom 1998. Vtedy ešte „fungovalo“ slovenské zdravotníctvo takpovediac štandardne.
Okrem niektorých zaujímavých aktivít (podpora volebnej kampane, úložky odvodov pre príchodom do zdravotnej poisťovne na termínovaných vkladoch v bankách a viacerých ďalších), jestvovali aj zmluvné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a zariadeniami zdravotníckej starostlivosti, ktoré fungovali podľa vtedy platných zákonov a vnikala tak normálna skupina „podnikateľov“ v zdravotníctve. Jedni využívali „znalosť“ prostredia vo svoj prospech a druhí sa ešte len učili vykazovať body do poisťovní. Nakoniec (pred reformou) boli všetci prinútení akceptovať prospektívne rozpočty.
Dnes, po reforme, je stav veci iný. Vzťahy založené na „znalosti“ prostredia nahradili zmluvy, založené na vzájomnom majetkovom a častokrát aj personálnom prepojení. Obrana súčasných súkromných zdravotných poistení voči novele zákona 581/2004 je v ich sústredenom tlaku na štát, dožadujúc sa odškodnenia za zmarené zisky a investície.
Sledujem niekoľko týždňov vývoj tejto kauzy. Neviem sa však zbaviť pocitu, že napriek existencii relatívne silného nástroja (a určite nie je jediný) Zákona o ochrane hospodárskej súťaže a existencii Protimonopolného úradu, sa štát správa ako Dunčo na dôchodku.
Ako sa veci majú ? Istí podnikatelia, a je jedno, či patria do tej alebo inej skupiny, vlastnia okrem poisťovne aj isté zdravotnícke zariadenia (od nemocníc, polikliník cez tzv. spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky až po lekárne).
Vzájomným majetkovým prepojením, vytvárajú deformované prostredie, v ktorom sa ostatným len ťažko konkuruje. Vidno to aj na zmluvných cenách. Dva subjekty porovnateľnej veľkosti majú veľmi odlišné zmluvné podmienky. Podľa toho či sú v záujmovom kruhu alebo nie.
Napriek tomu, že Zák. 580/2004 Z.z. v aktuálnom znení v §2 ods. 2 hovorí, že „Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. 2a)“, podľa môjho názoru činnosť zdravotných poisťovní podlieha zákonu č. 136/2001 Z.z. O ochrane hospodárskej súťaže.
Ten vo svojej časti „FORMY NEDOVOLENÉHO OBMEDZOVANIA SÚŤAŽE A KONCENTRÁCIA“ hovorí v §9 ods. 1:
„Koncentrácia na účely tohto zákona je proces ekonomického spájania podnikateľov, ktorým je:
- zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov, alebo
- získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov
pričom časť podniku je podľa odseku 1 písm. b) na účely tohto zákona organizačná zložka podniku alebo aktíva, na ktorých základe možno dosahovať obrat.
A nakoniec - podľa ods. 4 sa popisuje termín „kontrola“ (ak to ešte niekomu nedošlo) - je možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, najmä prostredníctvom:
- vlastníckych práv alebo iných práv k podniku alebo k jeho časti,
- práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa
Dá sa teda povedať, že koncentrácia aktivít jednotlivých podnikateľských skupín ale aj štátu (nariadeniami o povinne zmluvných zariadeniach) škodí prostrediu zdravotného poistenia a poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Jednotlivé subjekty nemusia mať a nemajú rovnaké podmienky a dúfať, že sa dočkáme dobre fungujúceho systému, môže len celoživotný optimista.
Prečo to teda funguje ? Lebo ide o vyše 100 miliárd korún ročne a je to také ľahké.
